Z čoho sa varí pivo? Prečítajte si o jednotlivých ingredienciách.
Všetky alkoholické nápoje spája jedna vec. Na ich výrobu je potrebná určitá forma skvasiteľného cukru. V prípade vína sa na jeho výrobu používajú rozdrvené hroznové bobule. V prípade piva je to obilné zrno, napríklad sladový jačmeň, pšenica, cirok alebo dokonca ich kombinácia. Aj tieto veci majú vplyv na výslednú chuť nápoja.
Ako vlastne premeniť zrno na skvasiteľný cukor? Spočíva to v niekoľkých krokoch. Najskôr je potrebné namočiť ho do vody. Potom nechať vyklíčiť. Následne vysušiť v peci, kde sa premení na slad. Na výslednú chuť piva vplýva aj to, ako dlho a pri akej teplote ho sušíme. Na záver je potrebné už len rozdrvenie. Tým vznikne sladový šrot.
Naši sládkovia potom pokračujú takzvaným “vystieraním”. O čo ide? Sladový šrot zmiešajú s horúcou vodou. Takto prebudia enzýmy, ktoré slad obsahuje. Tie potom naštartujú proces, pri ktorom sa škrob začne meniť na cukor. Táto zmes, ktorá sa nazýva rmut, sa následne prefiltruje. Na záver zostáva sladká skvasiteľná tekutina, ktorej hovoríme sladina.
V tejto fáze prichádza na rad chmeľ. Má tvar drobných kužeľovitých šišiek a pivu dodáva horkosť. Po zmiešaní so sladinou sa varí v kotli. Varenie sa postará o stabilizáciu a sterilizáciu zmesi. Tiež určuje zafarbenie a chuť výrobku. Keď je dovarené, zmes je potrebné ochladiť. Potom na scénu prichádzajú kvasinky.
Prečo sa pivu hovorí tekutý chlieb? Rovnako ako príprava cesta, ani varenie piva sa nezaobíde bez kvasiniek. Tie sa pridávajú do sladiny, v ktorej premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Tomu hovoríme fermentácia. Po fermentácii nasleduje zrenie piva v tankoch alebo sudoch. Potom sa pivo filtruje, aby sa odstránili drobné čiastočky kvasiniek alebo bielkovín, kvôli ktorým by sa pivo mohlo zakaliť. Následne je možne pivo nalievať do fliaš, plechoviek alebo sudov. Ani s kvasinkami to nie je iba tak. Existuje množstvo druhov v rôznej kvalite. Aj ich výber ovplyvňuje výslednú chuť piva.