Čo sa stane, keď sa napijete

Konzumácia alkoholu má vplyv na každého z nás. Ale každý reaguje trochu inak.

Množstvo alkoholu, ktoré sa dostane do ľudského tela a spôsob akým sa alkohol vstrebáva, závisí od mnohých faktorov, napríklad od toho koľko a ako často pijete, koľko vážite, či ste muž alebo žena, prípadne či pijete na prázdny žalúdok. Hladina alkoholu stúpa vtedy, keď vaše telo vstrebáva alkohol rýchlejšie, ako sa ho stačí zbavovať.

Alkohol sa dostáva do krvi a spoločne s krvou sa šíri do celého tela.

Alkohol začína vstupovať do tela už prostredníctvom sliznice v ústach a pažeráku. Jeho hlavná časť sa však do krvi dostáva stenami žalúdka (cca 20 %) a čriev (cca 80 %). Prenos do krvi je pomalší v prípade, že žalúdok a črevá obsahujú natrávenú potravu. Alkohol sa potom šíri do celého tela krvným obehom: rozpúšťa sa v krvi, a zatiaľčo krv obieha telom, alkohol vstupuje do rôznych telesných tkanív.

Vo väčšej miere alkohol absorbujú hlavné telesné orgány, ako sú pečeň, obličky, pľúca a mozog. Obzvlášť citlivý na alkohol a jeho sprievodné zložky je tiež ľudský mozog, ktorý môže alkohol svojím pôsobením negatívne ovplyvniť. 

Pohlcovanie a šírenie alkoholu ľudským telom je rýchle – už po niekoľkých minútach od požitia sa alkohol dostáva do ľudských orgánov.

Pečeň odbúrava približne 90 % alkoholu v ľudskom tele.

Pečeň je hlavným orgánom, ktorý spracúva látky vstupujúce do ľudského tela. Ľudské telo nevie alkohol nikam uložiť – úlohou pečene je alkohol odbúrať („metabolizovať“). Pôsobením určitého enzýmu v pečeni sa alkohol (v chémii sa nazýva etanol) najprv premení na acetaldehyd, ktorý je pre telo toxický. Preto tu pôsobí ďalší enzým spoločne s látkou označovanou ako tripeptid glutatión, ktorá acetaldehyd premení na nejedovatú kyselinu octovú. Tá sa môže následne v tele premeniť na oxid uhličitý a vodu, ktoré sa už vylúčia.

Pečeň má schopnosť spracovať v istom čase len určitý objem alkoholu. Pokiaľ teda do tela vstúpi príliš veľké množstvo alkoholu, zásoba tripeptidu glutatiónu v pečeni sa minie a v tele sa začne hromadiť jedovatý acetaldehyd. To sa môže prejaviť bolesťou hlavy a nutkaním na zvracanie.

Odbúranie alkoholu z jediného nápoja môže ľudskému telu trvať aj viac ako tri hodiny – rýchlosť závisí od rôznych faktorov, napr. telesnej hmotnosti alebo pohlavia konzumenta. To znamená, že čím viac toho vypijete, tým dlhšie odbúranie trvá. Metabolizmus sa nedá nijako urýchliť.

Obličky odbúravajú cca 5 % alkoholu v moči.

Jednou z funkcií obličiek je udržiavať správne zloženie krvi.

Obličky preto neustále ľudskú krv filtrujú – celá krv sa prefiltruje zhruba dvadsaťkrát denne. Prostredníctvom obličiek sa do tela znovu dostávajú užitočné látky, ako napr. proteíny a aminokyseliny. Odpadové produkty metabolizmu a nadbytočné látky sa do tela už nedostávajú – vylučujú sa s močom z tela von.

Ďalšou funkciou obličiek je v ľudskom tele zaistiť stabilný obsah vody. Alkohol však pôsobí ako močopudná látka, teda diuretikum. Pokiaľ teda vypijete nadmerné množstvo alkoholických nápojov, vaše telo vylúči viac vody, ako príjme – telo bude dehydrované, budete pociťovať závrat a bolesti hlavy.

Približne 5 % alkoholu sa z tela vylúči dýchaním.

Pľúca nasávajú vzduch, aby sa do tela dostal kyslík a vylúčil nepotrebný oxid uhličitý. Keď sa alkohol obsiahnutý v krvi dostane prostredníctvom krvného obehu do pľúc, časť z neho prestúpi do pľúcnych mechúrikov a potom sa odparí. Následne sa vylúči z tela dýchaním. Práve tento alkohol, ktorý sa nachádza v dychu, sa detekuje prístrojmi pri dychovej skúške.

Alkohol pôsobí na nervové bunky v ľudskom mozgu. Narušuje teda spôsob jeho fungovania i komunikáciu mozgu s ostatnými časťami tela.

Rôzne časti mozgu majú vplyv na rôzne telesné procesy. Alkohol pôsobí na všetky nižšie uvedené oblasti a keď hladina alkoholu v krvi rastie, dopady sú výraznejšie.

Mozgová kôra spracováva informácie zmyslových orgánov, riadi tiež naše myslenie a svalové pohyby. Keď alkohol pôsobí na mozgovú kôru, spracovanie informácií zo zmyslových orgánov nám trvá dlhšie, dochádza k potlačovaniu zábran a nie sme schopní jasne myslieť.

Limbický systém je časť mozgu, ktorá riadi pamäť a city. Keď je tento systém ovplyvnený pôsobením alkoholu, naše emócie reagujú neadekvátne – sme napríklad veselší, smutnejší, alebo sa ľahko rozčúlime – a tiež začíname spomínať.

Mozoček koordinuje jemné svalové pohyby, vrátane svalov napomáhajúcich udržiavať rovnováhu. Pôsobením alkoholu na mozoček sa chôdza stáva vratkou a človek stráca koordináciu a stabilitu.

Hypotalamus riadi celý rad funkcií, vrátane pohlavného vzrušenia a sexuálnej výkonnosti. Pôsobením alkoholu vzrušenie rastie, ale výkonnosť klesá. Hypotalamus taktiež koordinuje tvorbu hormónov v hypofýze. Jedným z týchto hormónov je ADH (Anti-Diuretic Hormone, t.j. antidiuretický hormón), ktorý napomáha ku spätnému vstrebávaniu vody v obličkách. Pôsobením alkoholu sa obmedzuje tvorba ADH, čo sa prejavuje rýchlejšou produkciou moču obličkami.

Mozgový kmeň riadi automatické telesné funkcie, ako je dýchanie, srdečný tep a vedomie. Keď sa alkohol dostane do mozgového kmeňa, človek pociťuje ospalosť a v závislosti od objemu vypitého alkoholu môže dôjsť i ku strate vedomia. Pokiaľ hladina alkoholu v krvi postupným vstrebávaním ďalej rastie, môže to mať dopad aj na srdcový rytmus, dýchanie, stratu vedomia, a v najhoršom prípade môžu byť následky aj smrteľné.